Obsah
Celiakia je autoimunitné ochorenie tenkého čreva. Jedná sa o stálu neznášanlivosť lepku. Prečo celiakia vzniká a ako sa prejavuje? V čom spočíva bezlepková diéta?
Celiatik je osoba, ktorej tráviaca sústava nie je schopná správne stráviť lepok (glutén). Pri jeho prijatí sa vytvára patologická imunitná odpoveď vo forme zápalu v črevnom trakte. Etiológia, príznaky, diagnostika, liečba a mnoho iného sa dočítate v článku.
Celiakia v skratke
Celiakia, inak nazývaná ako gluténová enteropatia, je autoimunitné ochorenie tenkého čreva. Jedinec trpiaci na celiakiu nie je schopný vhodne stráviť glutén, ktorý je však pomerne bežnou zložkou potravy.
Pri konzumácii jedla s obsahom gluténu dochádza k patologickej reakcii organizmu. Jasná príčina vzniku tejto imunitnej reakcie proti lepku nie je doposiaľ známa.
Pri reakcii dochádza k zápalovému procesu a vyplaveniu toxínov, ktoré ničia klky – výbežky sliznice tenkého červa.
Klky sú drobné prstovité výbežky vo vnútornej vrstve tenkého čreva. Keď sa črevné klky poškodia, nie sú schopné absorbovať živiny z prijatej potravy. To následne môže viesť k podvýžive a maloabsorpcii.
Nežiadúca imunitná reakcia poškodzuje vnútornú sliznicu tenkého čreva a narúša tak správne funkcie trávenia potravy a absorpcie živín.
Pri nedodržovaní bezlepkovej diéty môže celiakia vyústiť do malabsorbčného syndrómu. Jedná sa o komplex príznakov, ktoré súvisia s nedostatočným vstrebávaním živín a podvýživou jedinca.
Čo je to glutén (lepok)?
Lepok je označenie pre komplex bielkovín nachádzajúcich sa v zrnách pšenice, raže, špaldy či jačmeňa. Lepok je skupina bielkovín, a to hlavne glutenínu a gliadínu.
Názov lepok označuje jeho funkciu lepiť/lepkavosť. Jednotlivé proteíny lepku sú prepojené silným väzbami, ktoré spoločne vytvárajú lepivé vlastnosti.
Jedná sa o prísadu do potravín, ktorá pomáha vytvárať textúru, pevnosť a pružnosť. Do väčšiny potravín je preto pridávaný ako spojivo.
Glutén je významný najmä v pekárstve, nakoľko je cesto pomocou lepku nadýchané. Vytvára elasticitu cesta a jeho schopnosť rásť.
Prečo celiakia vzniká?
Priama príčina vzniku autoimunitnej reakcie nie je u celiatikov známa. Ako pri väčšine autoimunitných porúch a potravinových alergií, aj celiakia má rizikové faktory vzniku.
Rizikové faktory možno rozdeliť na genetické a externé faktory prostredia.
K vonkajším faktorom je radený spôsob kŕmenia a strava po narodení, prekonané črevné infekcie (vírusové i bakteriálne). Úlohu hrá i stav bakteriálnej rovnováhy v čreve. Ďalej silný stres či trauma.
Pri niektorých infekciách môže dôjsť k poškodeniu sliznice čreva, a tak k zvýšeniu rizika rozvoja celiakie.
Imunologický faktor je založený na chybnej reakcii imunitného systému, kedy organizmus jednak vytvára protilátky proti lepku.
Vplyv genetického faktoru na výskyt celiakie je pomerne významný, a to vzhľadom na fakt, že celiakiou často krát trpia obe jednovaječné dvojčatá.
Riziko vzniku celiakie je vyššie u príbuzných 1. stupňa s celiakiou, cukrovkou (diabetes mellitus) alebo inými autoimunitnými ochoreniami.
Riziko celiakie je taktiež zvýšené u pacientov s cukrovkou 1. typu, iným autoimunitným ochorením, ochorením štítnej žľazy, Downovým syndrómom či Turnerovým syndrómom.
Príznaky a prejavy
Najčastejšie príznaky celiakie súvisia s tráviacimi a vylučovacími problémami. Najtypickejším prejavom je bolesť brucha, nadúvanie a obtiaže s defekáciou (hnačka, zápcha). Ďalej nevoľnosť, nadúvanie či pocit na vracanie.
Stolica býva svetlej farby s vyšším obsahom tuku. Celiatik býva často unavený a malátny. Bežné sú i bolesti hlavy (migréna).
Častým znakom je aj chudá postava v dôsledku nevstrebávania všetkých vitamínov a minerálnych látok. Organizmus môže byť ochudobnený aj o železo a vápnik. Preto je pri neliečení možným symptómom je anémia (chudokrvnosť) či zvýšenia lámavosť kostí.
Hlavné i vedľajšie príznaky celiakie:
- Neurčitá bolesť brucha
- Nevoľnosť
- Nadúvanie a plynatosť
- Hnačka alebo zápcha
- Stolica svetlej farby
- Zhoršené trávenie
- Vracanie a pocit na vracanie
- Bolesť hlavy (migréna)
- Nízka hladina energie
- Nadmerná únava
- Malátnosť a celková slabosť
- Chudnutie – úbytok hmotnosti
- Depresívne a úzkostné stavy
- Suchá a bledá koža
- Kožné ekzémy
- Zvýšená slabosť kostí a zubov
- Anémia (chudokrvnosť)
- Bolesti kĺbov
Ako sa celiakia diagnostikuje?
Všeobecný lekár prvotne odoberie pacientovi komplexnú anamnézu a posúdi popisované príznaky. Následne pacienta preposiela na konkrétne oddelenie.
Diagnóza celiakie sa určuje na základe odborného vyšetrenia u gastroenterológa. Prípadne je pacient poslaný k alergiológovi.
Pacientovi je odobratá vzorka krvi a vzorka stolice. Z odberu krvi sa zisťuje spektrum protilátok IgA charakteristických pre celiakiu.
Pri pozitivite krvných testov je indikované endoskopické vyšetrenie tenkého čreva. Endoskopia (gastroskopia) je zobrazovacie vyšetrenie, ktoré umožňuje odobrať vzorku sliznice tenkého čreva.
Pacientovi je cez krk zavedený špeciálny ohybný optický prístroj do žalúdku a časti tenkého čreva. Biopsia pomocou endoskopu má za cieľ určiť rozsah poškodenia čreva. Endoskopia u gastroenterológa nie je bolestivá, môže však byť nepríjemná.
V súčasnosti existujú aj rôzne voľnopredajné testy na celiakiu. Ich princípom je testovanie krvi z bruška prsta na prítomnosť protilátok IgA. Tieto testy slúžia však iba na domáce približné samo-vyšetrenie a nenahradzujú diagnostiku lekára.
Liečba: bezlepková diéta
Celiakia ako ochorenie sa vyliečiť nedá. V súčasnosti zatiaľ nie je uvedený žiaden liek, ktorý by celiakiu dokázal úplne vyliečiť. Aktuálne je jediným a najúčinnejším liekom bezlepková diéta.
Glutén sa vyskytuje najmä v obilninách a obilninových výrobkov, no môže sa skrývať aj v jogurtoch, ochucovadlách, sladkostiach či alkohole a v mnoho iných výrobkoch. Základom bezlepkovej diéty je čítanie zloženia potravín.
Od roku 2016 platí nariadenie Európskej únie o poskytovaní informácie spotrebiteľovi o neprítomnosti alebo zníženom obsahu lepku v potravinách.
Potravina označená ako produkt so zníženým obsahom je výrobok, ktorý nepresahuje 100mg/kg potraviny.
Potravina označená ako bezlepková resp. „gluten free“ (so znakom preškrtnutého klasu), môže obsahovať stopy lepku maximálne 20 ppm na 1 kg potraviny.
Čo je vhodné? Celiatik môže konzumovať akékoľvek prirodzene bezlepkové suroviny. Príkladom je ovocie, zelenina, ryža, kukurica, zemiaky, ryby, neobaľované mäso, tofu, strukoviny, orechy a semienka, vajcia a neochutené prírodné mliečne výrobky a iné.
Čo vhodné nie je? Celiatik nemôže prakticky všetky jedlá, ktoré obsahujú lepok. Jedná sa najmä o produkty z pšenice, jačmeňa a raže. Typický je chlieb, pečivo, cestoviny, müsli, keksíky či strúhanka. Pozor aj na niektoré dochucovadlá a sladkosti.
V súčasnosti však existujú bezgluténové náhrady pečiva, cestovín a iných bežných potravín.
V úvode bezlepkovej diéty sú často u pacientov vyraďované aj mliečne laktózové výrobky, ktoré môžu zvýrazniť črevnú symptomatológiu. Po zavedení a stabilizácii bezlepkovej diéty, keď prichádza ku zlepšeniu zdravotnému stavu, je opäť možné postupne pridať do jedálničku mliečne výrobky.
Malé percento pacientov s celiakiou nereaguje na bezlepkovú diétu. Ďalej je možné dopomôcť zníženiu zápalu medikamentóznou liečbou vo forme kortikosteroidov.
Použité zdroje
- Solen – (Celiakia – štandardný diagnostický a liečebný postup. MUDr. Zuzana Blusková, PhD. a spol.)
- Medicalnewstoday – (What to know about celiac diseas Medical News Today. Saurabh Sethi, M.D., MPH)
- BASS, Stephanie. Celiakie: úspěšná léčba nesnášenlivosti lepku. Praha: Jan Vašut, 2013. ISBN 978-80-7236-839-6.
