Alkohol bez lepku – Bezlepková diéta a alkohol

celiakia a alkohol

Problematika alkoholu v súvislosti  bezlepkovou diétou je už dlhodobá a nikto nikdy nepovedal finálny verdikt, či celiatik môže piť alkohol. Preto sme sa rozhodli zhrnúť rôzne informácie z rôznych zdrojov a dať vám konečnú radu, či piť alebo nepiť alkohol pri celiakii.

Takmer všetky české knihy o celiakii a bezlepkovej diéte buď striktne zakazujú akýkoľvek alkohol, alebo v malých množstvách pripúšťajú víno. Rád by som týmto článkom zhrnul, ako sa na vzťah alkoholu a celiakia pozerajú zahraničné (prevažne americkej) zdroja. Viem, že sa jedná o trochu kontroverzná téma, ale podľa mňa je lepšie ako zavrhovať automaticky celú ďalšiu kategóriu potravinových výrobkov vyhýbať sa len niektorým druhom.
Alkohol ako taký telu rozhodne neprospieva. Je otázkou, či mu škodí aj v malých množstvách a či stabilizovanému celiakov škodí viac než ostatným ľuďom. To nechám na odborníkov. Celiakia má tendenciu výrazne obmedziť spoločenský život – napríklad práve preto, že zájsť si s kamarátmi na pivo je akosi problematické.
Myslím, že tento “manuál” by mohol byť užitočný nielen celiakom diagnostikovaným v dospelosti, ale aj deťom (respektíve ich rodičom), ktoré skôr či neskôr vyrastú a prvýkrát (alebo druhýkrát či šiestykrát) sa opijú. Buďme realisti – pubertálne dieťa ťažko presvedčíte, aby NIC nepilo (platí to určite aj pre vašu vzornú ratolesť; viem akí sú tzv. Premianti v súkromí (občas ma do tejto skupiny taky niekto zaradil). Lepšie bude, keď sa vaše dieťa opije z nelepkového alkoholu než z lepkového. než sa dostanem k jednotlivým druhom nápojov, musím varovať, že:
I “dobrý” alkohol a zvlášť tvrdý alkohol pite len výnimočne a v malých množstvách
Neexistujú dva rovnakí celiaci – u alkoholických nápojov to platí obzvlášť. Aj keď tu niektorý nápoj označíme ako bezlepkový, nemusíte sa po ňom cítiť dobre. Môže to byť spôsobené precitlivenosťou na inú zložku, napríklad na siričitany vo víne. Niektorí celiaci neznášajú alkohol v akejkoľvek forme.
To, že necítite žiadne problémy (napr. Po pive), neznamená, že nedochádza k poškodeniu tenkého čreva.
Keď alkohol, tak len vysoko kvalitné značky, pri ktorých je výrobný postup dlhodobo štandardné.
Ale to všetko iste viete, poďme teda k jednotlivým nápojom:

Pivo – Všetky druhy, vrátane ryžových, banánových a iných hrôz lepok obsahujú. Obsahuje ho aj tzv. Bezlepkové pivo – tu je obsah len znížený pod nič neznamenajúce hranicu 10mg / 100g. Podľa niektorých testov v Japonsku je obsah lepku v niektorých normálnych pivách tiež veľmi nízky, problémom je však metodika merania. Škodlivý jačmenný peptid hordein sa síce vďaka špeciálnej výrobnej technológii rozpadne (a namerané hodnoty sú nulové alebo nízke), nie je však isté, že jeho fragmenty taktiež “nevadí”. Krátko: pivo NIE.
Víno – Asi záchrana pre väčšinu celiatikov (teda aspoň pre mňa určite). Biele aj červené víno je prirodzene bezlepkové. Niektorí celiaci i ne-celiaci môžu však víno neznášať kvôli obsahu siričitanov, ktoré víno konzervujú. Všeobecne je ich viac vo víne červenom než v bielom. Ako u všetkých potravín platí, že spoliehať sa dá len na kvalitné výrobky. Podozrivým krabicovým vínom si neskazíte len chuť, ale možno aj klky.
Lepok neobsahuje ani šampanské (Champagne) ani šumivé a perlivé vína. Detské pseudo-šampanské môže lepok obsahovať (netuším ako a z čoho sa vyrába). Bezpečné by malo byť originálny Porto a Sherry. Platí to aj pre väčšinu fortifikovaných vín ako je Madeira a Malaga. U dezertných vín a vermútov všeobecne neviem, ale Martini je (podľa solídnych zahraničných zdrojov) v poriadku.
U destilátov z vína záleží na tom, či sú dofarbované umelo (a môžu obsahovať lepok), alebo či farbu získavajú starnutím v sudoch. Lepok neobsahuje Cognac (tj. Vínny destilát z rovnomennej francúzskej oblasti) – v Česku je najčastejšie zastúpený značkami Hennessy a Curvoiser. Problémom je koňak destilovaný mimo oblasť Cognac, ktorý sa musí nazývať Brandy. Tu záleží na výrobnom postupe.
Grappa je veľmi silné destilované víno, obvykle nedobarvované (prirodzene nazlatlé) – také neobsahuje žiadny lepok (ale prekliato veľa alkoholu).
Ďalšie tvrdé alkoholické nápoje (aj bezlepkové pite len výnimočne a striedmo):
Armagnac – francúzsky destilát z jabĺk, lepok neobsahuje
Calvados – v originálnom francúzskom by lepok tiež nemal byť obsiahnutý

Rum – v Česku je týmto názvom označovaná podozrivá výčapné liehovina. Vo svete je týmto názvom označovaný destilát z cukrovej trstiny – teda bezlepkový. Niektoré tmavé a korenené druhy však môžu lepok obsahovať. Bacardi Rum lepok neobsahuje. Saké – pri príprave ryže na destiláciu sú používané enzýmy Koji, pri ktorých produkciu môže byť použitý jačmeň. Avšak vďaka výrobnému procesu, dvojstupňovému oddelenie od zdroja lepku a destilácii, by Saké malo byť pre celiakov bezpečné. Tequilla – ak neobsahuje prímesi (ktoré by mali byť deklarované na obale), je vyrobená z agáve a teda neobsahuje lepok. Vodka – môže ale nemusí lepok obsahovať (podľa toho z čoho je destilovaná a kolikastupňově). Z kukurice je destilovaná vodka Smirnoff, z repného cukru vodka Black Death. Whisky, Whiskey, Bourbon – všetky druhy škótskej whisky sú síce pripravované z lepkových zŕn, dvojitá destilácia by ale mala celkom vylúčiť prenos lepku do finálneho destilátu. Ten nesmie byť ničím dofarbovaný či dochucovanie. Farbu získava zrením v použitých sudoch od Sherry. Škótska whisky by teda nemala obsahovať lepok. Kanadské, Írske Whiskeys a Americkej Bourbony môžu ale nemusia lepok obsahovať (záleží na značke). Skončím parafrázou známeho príslovie: Alkohol je dobrý sluha, ale zlý pán. Myslite na to, až si budete dolievať pohárik.

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) sa venoval problematike alkoholu a alergénov. Zameral sa na destiláty, ktoré sú vyrábané z obilnín, ako je napr. Whisky, gin, vodka a pod. Princíp ich výroby, destilácia, spočíva vo využití rozdielnej prchavosti kvapalných látok. Proces výroby destilátov z obilnín prebieha skrátene takto: Z obilnín sa získa škrob, z neho získaného cukru fermentáciou vzniká alkohol, neskôr sa prechádza na destiláciu. Prchavé látky sú oddestilovaní do finálneho destilátu, látky neprchavé (tuky, bielkoviny, nekvasené sacharidy, minerálne látky) zostávajú v pôvodnom sfermentovaný materiáli (kvasu). To je pre celiakov dôležité. V konečnom produkte by pri správne vykonanej destilácii nemali byť neprchavé látky, ako sú práve alergénne bielkoviny a peptidy, teda lepok.

Úrad dospel k záveru, že pri správne vykonanej destilácii neprejdú do konečného výrobku bielkoviny ani peptidy presahujúcim 1 mg / l celkových proteínov a 0,4 mg / kg lepku, pretože nie sú prchavé. Možné nežiaduce alergické reakcie po požití alkoholu sú podľa štúdií Úradu spojené s chemickými látkami, ktoré sa do alkoholu pridávajú, prípadne môže ísť o reakciu na samotný etanol. Možné reakcie teda nie sú spojené s intoleranciou lepku.

Záver: Destiláty nepredstavujú z hľadiska správneho dodržiavania bezlepkovej diéty dôvod na obavy.

 

Prečítajte si aj článok o bezlepkových pivách: Aké bezlepkové pivo je najlepšie?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *