Približne 5 000 000 ľudí v EÚ trpí potravinovou alergiou a tento počet neustále narastá. Aj z toho dôvodu bolo nutné vytvoriť tzv. zoznam alergénov v potravinách/jedlách. Väčšina ľudí sa s nimi stretne na jedálnych lístkoch a pozná ich ako čísla na jedálnom lístku v zátvorkách. Ide však o označenie alergénov na jedálnych lístkoch, teda o alergény v potravinách.
Potravinové alergény poznáme v slovenskej legislatíve už od roku 1995 a pre nás záväzne sa potravinovými alergénmi a ich označením zaoberal aj Európsky parlament. Výsledkom je NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011. Ide o nižšie zobrazený kompletný zoznam potravinových alergénov. Okrem alergénov ako takých toto nariadenie upravuje aj spôsob označenia alergénov na balených aj nebalených potravinách.
„Európski spotrebitelia sú dobre chránení vďaka prísnym pravidlám označovania obsahu alergénov v potravinách a celoeurópskym varovaniam v oblasti bezpečnosti potravín.“
Alergény zoznam
- Obilniny
- Kôrovce
- Vajcia
- Ryby
- Arašidy
- Sójové bôby
- Mlieko
- Orechy
- Zeler
- Horčica
- Sezamové semeno
- Oxid siričitý
- Vlčí bôb
- Mäkkýše
Na zozname alergénov, ktoré sa musia uvádzať na etiketách potravín v Európe nájdeme 14 alergénov. Ide o najbežnejšie potravinové alergény vrátane mlieka, lepku, sóje a orechov.
Najdôležitejšie však je, že v nariadení sa píše: Vyžaduje sa, aby informácie o prítomnosti alergénov v potravinách boli vždy poskytované spotrebiteľom, a to aj v prípade nebalených potravín.
Toto nariadenie bolo implementované do slovenskej legislatívy, napriek tomu, že aj bez implementácie by bolo záväzné aj u nás, aj vo všetkých ostatných členských štátoch Európskej Únie.
LÁTKY ALEBO VÝROBKY SPÔSOBUJÚCE ALERGIE ALEBO NEZNÁŠANLIVOSŤ
- Obilniny obsahujúce glutén (lepok), konkrétne pšenica obyčajná, raž, jačmeň, ovos, pšenica špalda, cirok alebo ich hybridné odrody, a výrobky z nich okrem:
a) glukózových sirupov na báze pšenice vrátane dextrózy (1);
b) maltodextrínov na báze pšenice (1);
c) glukózových sirupov na báze raže;
d) obilnín použitých pri výrobe alkoholických destilátov vrátane etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu. - Kôrovce a výrobky z kôrovcov.
- Vajcia a výrobky z vajec.
- Ryby a výrobky z rýb okrem:
a) rybacej želatíny používanej ako nosič vitamínov alebo karoténových prípravkov;
b) rybacej želatíny alebo rybacieho gleja používaných ako prostriedky na čírenie piva a vína. - Arašidy a výrobky z arašidov.
- Sójové bôby a výrobky zo sójových bôbov okrem:
a) úplne rafinovaného sójového oleja a tuku (1);
b) zmesí prírodných tokoferolov (E 306), prírodného D-alfa tokoferolu, prírodného D-alfa-tokoferolacetátu, prírodného D-alfa-tokoferolsukcinátu sójového pôvodu;
c) rastlinných olejov vyrobených z fytosterolov a esterov fytosterolov zo sójových bôbov;
d) rastlinného stanolesteru vyrobeného z rastlinných olejových sterolov zo sójových bôbov. - Mlieko a mliečne výrobky (vrátane laktózy) okrem:
a) srvátky použitej na výrobu alkoholických destilátov vrátane etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu;
b) laktitolu. - Orechy, konkrétne mandle (Amygdalus communis L.), lieskové oriešky (Corylus avellana), vlašské orechy (Juglans regia), kešu oriešky (Anacardium occidentale), pekanové orechy [Carya illinoinensis (Wangenh.) Koch], brazílske orechy (Bertholletia excelsa), pistáciové oriešky (Pistacia vera), makadamové orechy a queenslandské orechy (Macadamia ternifolia) a výrobky z nich okrem orechov používaných na výrobu alkoholických destilátov vrátane etylalkoholu poľnohospodárskeho pôvodu.
- Zeler a výrobky zo zeleru.
- Horčica a výrobky z horčice.
- Sezamové semeno a výrobky zo sezamových semien.
- Oxid siričitý a siričitany v koncentráciách vyšších ako 10 mg/kg alebo 10 mg/l z hľadiska celkového obsahu SO2, ktoré sa majú počítať pri výrobkoch určených na priamu konzumáciu alebo po obnovení podľa pokynov výrobcov.
- Vlčí bôb (lupina) a výrobky z vlčieho bôbu.
- Mäkkýše a výrobky z mäkkýšov.
(1) A výrobkov z nich, pokiaľ proces, ktorým prechádzajú, nezvyšuje úroveň alergenity podľa hodnotenia úradu pre príslušný výrobok, z ktorého pochádzajú.
Ak ste hľadali odpoveď na otázku, či musí aj vaša prevádzka označovať potravinové alergény v jedálnom lístku, tak je dúfam jasné, že áno. Alergény v potravinách majú svoj zoznam – nie je vymyslený len tak pre srandu a mnohým ľudom môže pomôcť predísť tráviacim problémom, či horším stavom. Zoznam alergénov v potravinách musí používať aj každá prevádzka s jedlom.
Slovenské reštaurácie väčšinou vsádzajú na označovanie alergénov prostredníctvom čísla. Tie potom odkazujú priamo na tabuľku, kde sú jednotlivé alergény v potravinách rozpísané. Alergény čísla je preto nutné si sledovať, aby ste predišli akýmkoľvek problémom.
Pevne verím, že som vám problematiku označenia alergénov v potravinách trochu priblížil. V článku označenie bezlepkových potravín zistíte akým pravidlám podliehajú produkty s označením preškrtnutého klasu.
